Krutá pomsta....for Amy

30. července 2009 v 16:13 |  Poviedky na prianie
Takže som napísala ďaĺšiu poviedku na prianie...tentokrát pre Amy.
Dúfam,že sa ti bude páčiť.(Samozrejme dúfam,že aj ostatným XD)


Tma.To jediné som videla,keď som otvorila oči.Pokúsila som sa posadiť,ale bolesť v bruchu mi v tom zabránila,tak som radšej zostala nehybne ležať.
"Kde to som?"...spýtala som sa sama seba a to,že mi niekto odpovie bolo nad moje očakávania.
"Si v bezpečí..."..ozvalo sa mi pri uchu a ja som sebou od ľaku trhla,a následne sykla od bolesti.To brucho bolí ako čert.
"Kto si?Čo chceš??"...spýtala som sa mierne vystrašene.
"Nechcem ti ublížiť,nemaj strach."....povedal ten istý hlas a jeho tón ma prinútil mu veriť.
"Tak čo sa potom stalo?"....spýtala som sa.
"Takže si na nič nespomínaš."...podotkol.
"Ja...nie.."...povedala som zmatene.
"Bola si napadnutá a keby som náhodou nešiel okolo,tak aj mŕtva."...povedal.Zrazu ma osvietilo.Spomenula som si na pár vecí,ale boli to len útržky.Ako som
trielila lesom so zvitkom v ruke.Ako sa strhol boj.Ako som padla na zem s katanou v bruchu a ako sa predomnou zjavil nejaký tieň.
Potom už len ako som sa zobudila tu,celá doráňaná s nejakým idiotským hlasom,ktorému sa ani neuráči osvietiť jedno poondiate svetielko!
A tu sa zrazu stal zázrak!Akoby mi ten somársky hlas čítal myšlienky.Rozsvietilo sa!No Alelujáááá!Pomyslela som si,ale radosť ma prešla,keď
som si všimla majiteľa hlasu.Čiernz plášť,červené mraky,dlhé čierne vlasy,sharingyn v očiach...veď to bol predsa....
"Uchiha Itachi"....šepla som.Itachi stál na mieste a hypnotyzoval ma pohľadom,teraz už čiernym.Sharingan zmizol.
Bola som úplne v koncoch.Netušila so,čo si mám o tom všetkom myslieť.Je to predsa zločinec.Tak prečo mi pomáhal?Žeby chcel ten zvitok?
Nie!To by mi asi život nezachránil a navyše:zvitok leží na stole vedľa mňa.
"P...prečo si mi pomohol??"....spýtala som sa ho.Neodpovedal.
"Tak prečo??"...spýtala som sa naliehavejšie.Na moje otázky akoby nereagoval.Zrazu stál vedľa mojej postele.Sklonil sa ku mne a jemne ma pobozkal.
Celá som stuhla a nevedela som čo si mám myslieť.Kým som sa spamatala,stál znova na druhom konci izby a chystal sa na odchod.
"Po...počkaj!"...skríkla som.Zastavil sa v polke trasy ale neotočil sa.
"P...prečo si to urobil??"Spýtala som sa omámene.Chvíľku tam stál,akoby rozmýšľal čo povedať,no potom otvoril dvere.
"Volám sa Miho!"....skríkla som,kým stihol zmiznúť za dverami.Ani netuším,prečo som mu to vlastne povedala,no veľmi som chcela aby to vedel.
Ten bozk mi stále behal po rozume až som nakoniec zaspala.
Pocítila som na sebe pohľad a tak som otvorila oči.Ako som čakala,pozeral na mňa Itachi.
Doslaova ma premeriaval pohľadom.Sčervenala som.Na jeho tváry sa na sekundu zjavilo niečo ako pobavený úškrn.
"Kedykoľvek smieš odísť."...povedal.
"Aha...počkať čo?A...to akože len tak?"...spýtala som sa neveriacky.
"Nikto ťa tu nedrží...ale ja by som mohol....to ale nechceˇš však?"...spýtal sa tlmene a naklonil sa ku mne,tak,až sa naše tváre takmer dotýkali.
"Ja...nie.."...povedala som a bola som červená až po korienky vlasov.itachi sa uškrnul a začal sa oddiaľovať.Zrazu som mu ruku zahrabala do vlasov,
pritiahla ho k sebe a vášnivo pobozkala.
"Nechcem odísť.."...šepla som.
"Prečo?"...spýtal sa.
"Milujem ťa."....povedala som.Itachi sa usmial a naše pery sa zasa spojili.
Odvtedy sme spolu trávili každú voľnú minútu.Ja som sa stala členom akatsuki a misie sme plnili spoločne.Myslela som,že budeme takto šťastní večne.
No veľmi som sa mýlila.
Ležali sme spolu na lúke a sledovali západ slnka.
"Ale ale,koho to nevidím.."...ozvalo sa za nami.Obaja sme vyskočili na rovné nohy.
"Sasike.."...sykol Itachi.
"Prišiel som si po pomstu."...povedal Sasuke.Itachi sa tlmene zasmial.
"Nechceš to už vzdať Sasuke?Nedokážeš ma poraziť.Pochop to už konečne."...povedal potichu Itachi.
"To už ani nemusím...vymyslel som pre teba lepšiu pomstu.Budeš trpieť rovnako ako ja."...povedal Sasuke a mne to docvaklo.
Začala som cúvať do zadu,ale niečo mi skrížilo cestu.Otočila som sa.Stál tam Sasuke a v ruke držal katanu,ktorou ma hneď prebodol.
Bolestne som vykríkla a skácala som sa na zem.Itachi sa otočil a hneď mu došlo,že Sasuke,ktorý sa s ním rozprával bol len klon,
ktorý ho rozptílil,zatiaľ čo pravý Sasuke čakal na vhodnú príležitosť.
"Teraz vieš,ako som trpel,keď si ich všetkých zabil.Moja pomsta bola splnená.Už ma tu nič nedrží.Konečne sa vrátim domov a dúfam,že už ťa nikdy
neuvidím,milý braček."...povedal Sasuke kyslo a zmizol.Itachi ku mne pribehol a pevne ma obial.
"Neumieraj...prosím nie!"...kričal a do očí sa mu hrnuli slzy.Bolo to márne.Cítila som,ako ma opúšťa život.Trasľavo som zodvihla ruku a zotrela som mu
slzu z jeho dokonalej tváre.Silene som sa usmiala.
"Odchádzam y tohto sveta...z...zbohom Itachi."...povedala som chrapľavím hlasom.
"Nie!Samu ťa nepustím!"...povedal a prebodol sa kunajom.Padol vedľa mňa.S námahou sa ku mne naklonil a pobozkal ma.
"Milujem ťa.."...povedal.Ja som sa usmiala.
"Milujem......"....šepla som svoje posledné slovo.Posledný lúč slnka.Posledný pohľad.Posledný výdych.Smrť.Zbohom Itachi.Uvidíme sa na druhej strane.
 


Anketa

Sčítaní lidu

♥CLICK♥

Komentáře

1 Lily-chan SBečko ktoré ťa má rado Lily-chan SBečko ktoré ťa má rado | Web | 30. července 2009 v 20:27 | Reagovat

ahoj ako sa mas?

2 Seesska Seesska | E-mail | Web | 30. července 2009 v 20:56 | Reagovat

ooch boze to je tak pekneee! jooooj fnuky...sa tesim na svoju jednorazovku

3 Sakura Miyoko twoe eSbénko ♥♥♥ Sakura Miyoko twoe eSbénko ♥♥♥ | E-mail | Web | 31. července 2009 v 14:41 | Reagovat

to bolo skvelé

4 Amy Amy | Web | 1. srpna 2009 v 8:18 | Reagovat

KKSO!! to je uplne uplne uplne uzasne xDD mne sa TO TAK pacii... proste super... :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama