Červenec 2009

Naruto podľa mňa....23

31. července 2009 v 20:42
Mno a je tu ďaľšie pokračko a akosi som sa do toho vžila,takže je trochu dlhšie ako ostatné....želám príjemné čítanie XD



"Čože?!"...vykríkol Naruto.
"Hlasnejčie by to nešlo Naruto?!"...povedala načtvane Sakura.

Krutá pomsta....for Amy

30. července 2009 v 16:13 Poviedky na prianie
Takže som napísala ďaĺšiu poviedku na prianie...tentokrát pre Amy.
Dúfam,že sa ti bude páčiť.(Samozrejme dúfam,že aj ostatným XD)


Tma.To jediné som videla,keď som otvorila oči.Pokúsila som sa posadiť,ale bolesť v bruchu mi v tom zabránila,tak som radšej zostala nehybne ležať.
"Kde to som?"...spýtala som sa sama seba a to,že mi niekto odpovie bolo nad moje očakávania.
"Si v bezpečí..."..ozvalo sa mi pri uchu a ja som sebou od ľaku trhla,a následne sykla od bolesti.To brucho bolí ako čert.
"Kto si?Čo chceš??"...spýtala som sa mierne vystrašene.
"Nechcem ti ublížiť,nemaj strach."....povedal ten istý hlas a jeho tón ma prinútil mu veriť.
"Tak čo sa potom stalo?"....spýtala som sa.
"Takže si na nič nespomínaš."...podotkol.
"Ja...nie.."...povedala som zmatene.
"Bola si napadnutá a keby som náhodou nešiel okolo,tak aj mŕtva."...povedal.Zrazu ma osvietilo.Spomenula som si na pár vecí,ale boli to len útržky.Ako som
trielila lesom so zvitkom v ruke.Ako sa strhol boj.Ako som padla na zem s katanou v bruchu a ako sa predomnou zjavil nejaký tieň.
Potom už len ako som sa zobudila tu,celá doráňaná s nejakým idiotským hlasom,ktorému sa ani neuráči osvietiť jedno poondiate svetielko!
A tu sa zrazu stal zázrak!Akoby mi ten somársky hlas čítal myšlienky.Rozsvietilo sa!No Alelujáááá!Pomyslela som si,ale radosť ma prešla,keď
som si všimla majiteľa hlasu.Čiernz plášť,červené mraky,dlhé čierne vlasy,sharingyn v očiach...veď to bol predsa....
"Uchiha Itachi"....šepla som.Itachi stál na mieste a hypnotyzoval ma pohľadom,teraz už čiernym.Sharingan zmizol.
Bola som úplne v koncoch.Netušila so,čo si mám o tom všetkom myslieť.Je to predsa zločinec.Tak prečo mi pomáhal?Žeby chcel ten zvitok?
Nie!To by mi asi život nezachránil a navyše:zvitok leží na stole vedľa mňa.
"P...prečo si mi pomohol??"....spýtala som sa ho.Neodpovedal.
"Tak prečo??"...spýtala som sa naliehavejšie.Na moje otázky akoby nereagoval.Zrazu stál vedľa mojej postele.Sklonil sa ku mne a jemne ma pobozkal.
Celá som stuhla a nevedela som čo si mám myslieť.Kým som sa spamatala,stál znova na druhom konci izby a chystal sa na odchod.
"Po...počkaj!"...skríkla som.Zastavil sa v polke trasy ale neotočil sa.
"P...prečo si to urobil??"Spýtala som sa omámene.Chvíľku tam stál,akoby rozmýšľal čo povedať,no potom otvoril dvere.
"Volám sa Miho!"....skríkla som,kým stihol zmiznúť za dverami.Ani netuším,prečo som mu to vlastne povedala,no veľmi som chcela aby to vedel.
Ten bozk mi stále behal po rozume až som nakoniec zaspala.
Pocítila som na sebe pohľad a tak som otvorila oči.Ako som čakala,pozeral na mňa Itachi.
Doslaova ma premeriaval pohľadom.Sčervenala som.Na jeho tváry sa na sekundu zjavilo niečo ako pobavený úškrn.
"Kedykoľvek smieš odísť."...povedal.
"Aha...počkať čo?A...to akože len tak?"...spýtala som sa neveriacky.
"Nikto ťa tu nedrží...ale ja by som mohol....to ale nechceˇš však?"...spýtal sa tlmene a naklonil sa ku mne,tak,až sa naše tváre takmer dotýkali.
"Ja...nie.."...povedala som a bola som červená až po korienky vlasov.itachi sa uškrnul a začal sa oddiaľovať.Zrazu som mu ruku zahrabala do vlasov,
pritiahla ho k sebe a vášnivo pobozkala.
"Nechcem odísť.."...šepla som.
"Prečo?"...spýtal sa.
"Milujem ťa."....povedala som.Itachi sa usmial a naše pery sa zasa spojili.
Odvtedy sme spolu trávili každú voľnú minútu.Ja som sa stala členom akatsuki a misie sme plnili spoločne.Myslela som,že budeme takto šťastní večne.
No veľmi som sa mýlila.
Ležali sme spolu na lúke a sledovali západ slnka.
"Ale ale,koho to nevidím.."...ozvalo sa za nami.Obaja sme vyskočili na rovné nohy.
"Sasike.."...sykol Itachi.
"Prišiel som si po pomstu."...povedal Sasuke.Itachi sa tlmene zasmial.
"Nechceš to už vzdať Sasuke?Nedokážeš ma poraziť.Pochop to už konečne."...povedal potichu Itachi.
"To už ani nemusím...vymyslel som pre teba lepšiu pomstu.Budeš trpieť rovnako ako ja."...povedal Sasuke a mne to docvaklo.
Začala som cúvať do zadu,ale niečo mi skrížilo cestu.Otočila som sa.Stál tam Sasuke a v ruke držal katanu,ktorou ma hneď prebodol.
Bolestne som vykríkla a skácala som sa na zem.Itachi sa otočil a hneď mu došlo,že Sasuke,ktorý sa s ním rozprával bol len klon,
ktorý ho rozptílil,zatiaľ čo pravý Sasuke čakal na vhodnú príležitosť.
"Teraz vieš,ako som trpel,keď si ich všetkých zabil.Moja pomsta bola splnená.Už ma tu nič nedrží.Konečne sa vrátim domov a dúfam,že už ťa nikdy
neuvidím,milý braček."...povedal Sasuke kyslo a zmizol.Itachi ku mne pribehol a pevne ma obial.
"Neumieraj...prosím nie!"...kričal a do očí sa mu hrnuli slzy.Bolo to márne.Cítila som,ako ma opúšťa život.Trasľavo som zodvihla ruku a zotrela som mu
slzu z jeho dokonalej tváre.Silene som sa usmiala.
"Odchádzam y tohto sveta...z...zbohom Itachi."...povedala som chrapľavím hlasom.
"Nie!Samu ťa nepustím!"...povedal a prebodol sa kunajom.Padol vedľa mňa.S námahou sa ku mne naklonil a pobozkal ma.
"Milujem ťa.."...povedal.Ja som sa usmiala.
"Milujem......"....šepla som svoje posledné slovo.Posledný lúč slnka.Posledný pohľad.Posledný výdych.Smrť.Zbohom Itachi.Uvidíme sa na druhej strane.

Zasa Preč....

23. července 2009 v 20:13 Oznamiky a somarinky XD
Mno takže je tu ďaľšie oznamko....zajtra ráno(skoro ráno) odchádzam do Brezna XD na 5 dní.Ideme pozrieť bratovu krstnú mamku..(štedrá to ženská XD)a preto sem nič nepridám.
Keď sa vrátim začnem pridávať poviedky na prianie...(niektoré sú už skoro hotové).
Takže Sayooonaráááááá XD

Naruto podľa mňa....22

19. července 2009 v 13:41
Tááák po veľmi veľmi dlhej dobe sem dávam ďaľšie pokračovanie XD
Dúfam,že sa bude páčiť XD.



"Vieš ja....nespravil som to dobrovoľne."....popvedal potichu.
"Tak potom prečo??"
"Ja...neviem či je dobrý nápad ti to povedať,vieš...ešte som o tom nepovedal nikomu.A hlavne nechcem aby to vedel Sakuke."
Sakura ostala ticho sedieť a len pozorovala hviezdy.Po chvíli sa ale Itachi ozval.
"Dostal som to rozkazom"....povedal tak potichu,že si nebol istý,či to Sakura počula.
"Čo si to????"....spýtala sa neveriacky.
"Dostal rozkazom."...povedal zreteľne.
"A...ale...p..prečo..k...kto...?"...Sakura mala v tváry šokovaný výraz.
"Bol to rozkaz od veliteľa ANBU.Vieš...ja som mu vždy dôveroval a on to využil.Vedel,že vždy splním všetky jeho príkazy,
ale predsa sa poistil.Povedal,že ak to neurobím,nechá zabiť Sasukeho.Vedel,že Sasuke je moja najväčšia slabina
a že urobím všetko,len aby sa jemu nič nestalo.Ja...ani neviem,prečo som ho poslúchol.Mohlo to skončiť inak,ale ja som
urobil to,čo mi prikázal.Povedal som Sasukemu,že som to urobil len preto,aby som otestoval svoje sili,a že ak ich chce niekedy pomstiť,
musí ma nenávidieť najviec na svete,a že musí byť silný.Dúfal som,že z neho bude skvelí nanja a bude dosť silný na to,
aby ma zabil,aby ich naozaj všetkých pomstil.Vieš,je naozaj hrozné žiť s pocitom,že si zabil svoju rodinu a priateľov,
a že vieš,že ten,koho si mal z celej rodiny snáď najradšej a je tiež jediný čo to prežil,mi nikdy neodpustí."
"Ale...ale prečo nechceš aby o tom vedel Sasuke?Keby si mu povedal pravdu tak.....
"A ty si myslíš,že mi uverí..ty by si mi tiež neuverila...
"Ja ti verím!"
"Možno,ale tebe som rodinu nezabil!"
"Ale keby som mu to predsa len.........
"Nie!Prosím ťa sľúb mi,že mu to nepovieš!.....prosím."...Sakura sa tvárila nahnevane ale nemohla odolať jeho prosebnému výrazu tváre.
"Tak dobre..Ssukemu to nepoviem."...povedala po chvíli.Itachi sa na ňu vďačne pozrel,ale potom sa zarazil.
"No čo tak pozeráš..povedala som že mu to nepoviem."
"Nepovieš to nikomu!"
"Nikomu?"
"Nikomu."
"Naozaj nikomu?"
"Naozaj nikomu."
"Nikdy nikomu?"
"Nikdy nikomu."....pritakal Itachi,ale už mal tiky v ľavom obočí.
"Ani len Narutovi?"...spýtala sa Sakura prosebne.Itachi si vzdychol a mal čo robiť aby po nej neskočil a nezaškrtil ju ako sliepku.
"Dobre,dobre...Narutovi to teda povedz.Ale nikomu inému to povedať nesmieš..A ani NARUTO nie!Lebo ak áno tak ťa..ja ťa...Takto..."
Hovoril Itachi a pritom naznačoval rukami škrtenie imaginárneho človeka pred ním,Pritom vyplazil jezyk a v tváry sa mu zračilo šialenstvo.
"D..do...b.re....ch...chá...pem.."...povedala koktavo Sakura a mala čo robiť aby nevybuchla.
"No čo je?"...spýtal sa Itachi nachápavo,ale neprestával škrtiť neviditeľného kamaráta pred sebou.
To už Sakura nepredýchala a začala sa na plné kolo smiať.Itachi sa na ňu pozrelů ako na človeka,ktorý práve ušiel z psychiatrichej kliniky,ale keď
si všimol,čo práve predvádza,začal sa smiať aj on.Trvalo to asi desať minút,ale potom Itachi vstal.
"Ja..ja...ide,,,s,,spať."...povedal a pritom sa ešte stále chechtal.
"Dobre..ja...tu..e..ešte ostanem."...povedala Sakura.Itachi sa prestal smieť a nahodil výraz:ja som Uchiha a som najvážnejšia osoba na svete.
"Nezabudni...nikomu ani slovo."
"Okrem Naruta."..oprevila ho Sakura.Itachi si vzdychol.
"Okrem Naruta."...zopakoval a otočil sa na odchod.
"Dobrú noc."...povedala Sakura.
"Dobrú Sak."...povedal ešte a už ho nebolo.Sakura si ľahla na trávu a pozorovala hviezdy.Rozmýšľala dlho nad všetkým,čo sa za posledné mesiace stalo
a ani by si nevšimla,že už svitá,keby ju neoslepili prvé slnečné lúče.Pomaly sa posadila a popreťahovala si všetky kosti v tele.
"Asi by som už mala ísť:"...povedala si sama pre seba a vrátila sa do domu.Keď vošla do izby,Naruto ešte spal.Asi minútu tam stála ako
omámená pozorovala jeho spiacu tvár.Keď si uvedomila,čo zasa robí,skoro ju trafil šľak.
"Preboha spamataj sa dievča."...povedala si Sakura a potriasla hlavou.Potichu prešla do kúpeľne a vošla do sprchy.Pustila si vlažnú vodu,aby ju
prebrala.Nechala ju po sebe stekať tak desať minút.Keď už bola celkom svieža,vypla vodu a vyliezla zo sprchy.
Schmatla uterák a začala si sušiť vlasy.Zrazu sa zastavila.
"No pekne..ja som si nevzala nič na seba.!"...vypískla..."no nič.Nemám inú možnosť"..Sakura cez seba hodila uterák a pomalym krokom sa dostavila k dverám.
Otvorila dvere a vošla do izby.Naruto nespal.Sedel na posteli a pozeral sa von oknom.
"Ty už si hore?"...spýtala sa Sakura.
"Jéééé dobré ráno Sak........"....Naruto sa zasekol v polovici vety a len civel na Sakuru so spadnutou sánkou.
Takto by civel ešte dlho,ale všimol si ako Sakure šklblo obočím.Okamžite prestal a hneď si vytiahol perinu až po uši a vystrašeným pohľadom sledoval,
ako sa k nemu blíži divne sa tváriaca Sakura.Zastavila tesne vedľa neho a zodvihla ruku.Naruto stiahol hlavu medzi plecia a čakal ranu.
No namiesto toho aby mu Sakura spravila hrču veľkú ako Maunt Everest,mu len rozcuchala vlasy.Naruto otvoril oči a celkom stuhol,keď
uvidel Sakurynu tvár len pár centymetrov od svojej.
"Máš štaste.Dnes mám dobrú náladu a...ak mám pravdu povedať...potrebujem aby si bol pri zmysloch...mám totiž jednu zaujímavú informáciu."
Povedala Sakura a hneď potom rýchlosťou svetla prebehla ku svojej skrini(mala tam pár vecí od Kaidy a Konan),schmatla prvé čo jej prišlo pod ruky
a zmizla za dverami kúpeľne.O chvíľku sa vrátila-už oblečená a zistila,že Naruto ani o mkilimeter nezmenil polohu.
"Naruto,si v poriadku?"...spýtala sa Sakura.
"Čo?Ja...kde...Sak..Sakura...ty...ty...."...
"Bóóóže Naruto ty si vol!"...uchechtla sa Sakura a sadla si k nemu na posteľ.Naruto sa reflexne
prikrčil k stene a zvieral perinu tak pevne,až mu obeleli prsty.Sakura mu strhla perinu a usmiala sa.
"Ježiši neboj sa nebudem ťa byť,teda...zatiaľ ťa byť nebudem"...povedala.Naruto nahodil pokojnejší výraz tváre.
"Fakt?"
"Fakt"
"Dobre!A čo si mi to teda chcela povedať?"...spýtal sa Naruto a nasadil svoj obviklý úsmev.
"ÓÓ tak ty si počúval,čo som ti hovorila?"...spýtala sa neveriacky Sakura.Naruto prikívol a poškriabal sa za krkom.
"No téééda.."...povedala Sakura a tvárila sa naoko ohromene.
"No tááák už mi povedz tú tvoju informáciu."
"Ale najprv musíš prisahať,že to nikomu nepovieš a myslím to smrteľne vážne!"
"ja...no....fajn prisahám,že to nikomu nepoviem."
"Dobre teda.Už viem prečo Itachi vyvraždil svoj klan."
"Čože?!"....pokračovanie nabudúce.

Ešte to bude trvať.....

15. července 2009 v 10:07 Oznamiky a somarinky XD
Mno takže....už mám počítač a som nasťahovaná v ostrave....ale ešte stále nemožem dať blog úplne do pohybu,lebo musíme povybaľovať všééééétky veci no a tých je naozaj vééééľa.
Preto nechám blog ešte pozastavený-aj keď možno..naozaj len MOŽNO-sem pribudnú nejaké články.....a musím ešte dodať,že už pracujem na všetkých poviedkách na prianie...no zatial sú len na papieri a nedokončené...v blízkej dobe by sem mohli začať pribúdať...no neviem ako budeme stíhať to tu dať všetko do poriadku....mno ešte to bude pár dní trvať...zatiaľ AHOJ.
A nehnevajte sa...
Luella

Všetko zlé je na niečo dobré.-pre Rumi

1. července 2009 v 23:22 Poviedky na prianie

Táááák tu máš svoju poviedku.Názov je blbý,lebo som nič nevedela vymyslieť.
Dúfam,že sa ti bude páčiť.



Všetko zlé je na niečo dobré


"Cŕŕŕŕŕŕn!"..zazvonil budík a Narumi po ňom hodila vankúš.Budík spadol na zem a okamžite sa rozbil.
"No pekne..."....zamumlala spod periny.
"Narumi?!Čo to bolo za zvuk?"...ozvalo sa spoza dverí.
"Nííííííč mami.Len mi spadol budík!"...zakričala Narumi už jednou nohou v kúpeľni.Urobila rannú očistu
a zbehla po schodoch rovno do kuchyne.Sadla si za stôl a schmatla hrianku,ktorá tam už na ňu čakala.
"Tak čo tešíš sa?"...spýtala sa jej mama keď vošla do kuchyne.
"Vyzerám snáď na to?"...spýtala sa Narumi s iróniou v hlase.Vôbec nebola nadšená,že nastupuje do novej školy.
A keby len školy!Všetko je nové-ľudia,obchody,mesto..úplne všetko.A to len preto,že otec dostal ponuku na lepšie miesto.
"Ale no táák Narumi,nebuď tvrdohlavá!Uvidíš...bude sa ti tu páčiť.Nájdeš si plno nových priateľov a.....
"Ale mne tý starý vyhovovali..Toto je to najhoršie,čo sa mi mohlo stať!!."..povedala odmerane Narumi.
"Ach no dobre...potrucuj si,veď ťa to prejde a určita sa ti tu bude páčiť"..Povedala si Narumina mama viac-menej pre seba.
"To sotva!"
"No počkaj.Potom ti to pripomeniem!"povedala s úsmevom mama.
Narumi dojedla svoju hrianku,vybehla si hore po tašku a hneď na to vybehla z domu rovno do školy.
Aj keď sa jej veľmi nerada,ale meškať rozhodne nechcela.
Cestu poznala.Už tam raz bola aj s mamou,keď sa bola zapísať.Bola tak zamyslená,že si ani nevšimla postavu,
ktorá práve vyšla spoza rohu a v plnej rýchlosti ju zrazila.Obaja spadli na zem.
"Gomééén,goméén nechcela som!"...vypískla a ani poriadne nepostrehla do koho vlastne vrazila.
"To nevadí,nič mi nieje."...povedal milý hlas.Narumi zodvihla hlavu a poriadne si osobu obzrela.Bol
to nejaký čiernovlasý chalan s rovnako čiernymi očami a milo sa usmieval.
-Bóóóže ten je pekný.Tuším som sa doňho buchla...-pomaslela si.
"To je v poho...ani ja som nedával pozor.Si v poriadku?"
"Ja?...Á..áno som...ja prepáč fakt...len...ponáhľam sa do školy...nechcem si prvý deň pokaziť meškaním."
"Aha a..na akú školu vlastne chodíš..ešte som ťa nevidel?"...spýtal sa.
"No to si ani nemohol,nedávno sme sa totiž nasťahovali a dnes nastupujem na novú školu...hmm..Konoha...tak sa volá."
"No super!Tam chodím aj ja...môžme ísť spolu,čo ty na to?"
"Jasné to bude super!"...potešila sa Narumi.Celú cestu sa bavili a rozprávali sa o všetkom možnom.
Asi o desať minút boli na mieste.Tam prešli za bránu školy kde k nim hneď pribehla nejaká partička chalanov.
"Itachi!Kde sa toľko flákaš?"...spýtal sa ho blondiak.Ostatní chalani sa zhlučili okolo neho a začali ho kŕmiť všetkými novinkami,
ktoré sa už za tých prvých pár minút udiali.Narumi sa nenápadne vytratila.Usúdila,že tam bude len naviac
a aj tak musela ísť ešte za riaditeľkou.
"Hmmm..takže sa volá Itachi...pekné meno."...povedala si popod nos.Vošla do budovy školy a po dlhom blúdení chodbami sa dostala do riaditeľne.
Riaditeľka jej stručne vysvetlila pravidlá,dala jej rozvrh a nové knihy a povedala jej,kde nájde svoju novú triedu.
Narumi vyšla z riaditeľne presne,keď zazvonilo na hodinu a tak sa rýchlo rozbehla po chodbách nájsť svoju triedu.
Našla ju o päť minút neskôr a na jej radosť práve v tú chvíľu mieril do triedy aj učiteľ,ktorý si ju hneď všimol.
Počkal teda kým neprišla až k nemu.
"Ahoj..ty budeš tá moja nová žiačka čo?"..spýtal sa milo.
"Hai volám sa Narumi"..odpovedala mu.
"No dobre tak teda poď,zoznámin ťa s triedou."Povedal a vošiel do triedy s Narumi za pätami.
Keď Narumi vošla,mala pocit že sa nachádza v blázvńinci.
V prvej lavici sedelo nejaké modrovlasé dievča,čo malo po celej lavici porozhadzované origami a vedľa nej sedel ryšavý chalan
s piercingami po celom ksichte.Za nimi sedel červenovlasí chalan,ktorý sa hral s...bábkami?A vedľa neho zas ten blond chalan,čo
ho už ráno videla a vyhadzoval z okna petardy.No ale okrem nich sa tam našlo aj pár duševne zdravích jedincov,ako napríklad
blondína so štyrma copíkmi a jej spolusediaca hnedovláska,čo mala dva copíky.Keď si tak pozerala svoju novú triedu,
pohľad jej padol na chalana sediaceho v poslednej lavici.Bol to Itachi a milo sa na ňu usmieval.
"Ticho tu budééé a švihom všetci na miesta!!"...skríkol učiteľ tak hlasno až Narumi zaľahlo v ušiach.
Všetci žiaci sa ako na povel rozbehli k svojim miestam a do piatich sekúnd bolo v tiede také ticho,že by aj špendlík narobil neskutočný
hluk,keby spadol na zem.
"Takže,trieda,dnes k vám pribudne nová žiačka.Volá sa Narumi.Hmmm..takže Narumi,tysi sadni...hmhmhmmmm...do poslednej lavice vedľa Itachiho."
Narumi sa bez slova vybrala pomedzi lavice a v duchu skákala od radosti.Sadla si vedľa neho.
"Ahoj."...pošepol jej.
"Ahoj."..
"Čo sa stalo,že si tak zrazu zmizla?"
"Ja..ehm..musela som ísť do riaditeľne pre knihy a rozvrh.."..pošepla potichu,ale mohla zo kľudne povedať nahlas,keďže v triede bol zas blázninec.
"Ticho!"..zakričal triedny učiteľ.
"Keďže to vyzerá,že si nemusíte nič opakovať,tak vám dám krátku päťminútovku z opakovania."...povedal a celá trieda zamrmlala na nesúhlas.
Učiteľ vybral z obalu písomky a začal ich rozdávať.Pri poslednej lavici sa zastavil.
"Narumi,ty dnes písomku písať nemusíš,keď nechceš,ale nebolo by na škodu napísať ju."...povedal jej.
"A z čoho je tá písomka?"
"Rovnice"
"Tak to si napíšem."...povedala Narumi a vytiahla si z tašky pero.Celá trieda na ňu vyvaľovala oči.Nemohli uveriť,že dobrovoľne napíše písomku,
ktorej sa môže ľahko vyhnúť.Lenže to nevedeli,že Narumi je na matiku expert a rovnice jej idú najlepšie.Učiteľ sa usmial a polôožil pred ňu písomku.
"Tak a môžte začať.Sú tam dve rovnice,takže to vpohode zvládnete do tých piatich minút.Kto to nestihne,má jednoducho smolu.
Ale ja verím,že s tým nebudete mať ťažj´kosti,keďže sa môžte vpohode rozprávať a vrieskať namiesto opakovania učiva.
Som naozaj zvedavý ako to dopadne."...povedal Učiteľ a sadol si za katedru.Pohľadom kízal po celej triede,či nepostrehne prípadné opisovanie.
Zastavil sa na poslednej lavici a všimol si ako Narumi sedí v lavici,rukami si podopiera bradu a pozerá sa von oknom.
"Narumi?!Prečo nepíšeš?Rozmyslela si si to či čo?"...spýtal sa jej učiteľ.Narumi odtrhla zrak od okna.
"Nie...ja už to mám napísané."...povedala akoby to bola samozrejmosť.Celá trieda sa na ňu šokovane pozrela.Aj učiteľ bol šokovaný.
Vstal a rýchlim krokom prešiel k zadnej lavici.Vzal Naruminu písomku a pozorne si ju prezrel.Po chvíľke od nej odtrhol zrak a pozrel na Narumi.
"Výborne!Neskutočné,máš to bez jedinej chybičky a zvládla si to dokonca rýchlejšie ako Itachi."..povedal a pozrel sa na Itachiho,
ktorý práve dopísal príklad a podával mu svoju písomku.Usn´mial sa na Narumi a ona naňho.O pár minút neskôr pozbieral učiteľ aj zvyšné písomky
a celú hodinu ich opravoval.Napodiv bola celá trieda ticho.Neriskovali ďaľšiu písomku.
Ku koncu hodiny oznámil známky.
"Takže,Narumi-1,Itachi-1,Deidara-3,Sasori-2,Konan-3,Pein-4,Temari-2,Ten-ten-1,Kankuro-3........atď."
Po hodine sa polovica triedy vytratila a druhá polovica sa zbehla okolo poslednej lavice.
"Ahoj!Ja som Deidara!..skríkol blondiak a podával jej ruku.Narumi ju prijala.
"Ja som Narumi..ehmm..teší ma."..povedala.
"Hej Narumi a nechceš ísť so mnou dnes von?"...spýtal sa s úsmevom Deidara.Vtom zasiahol Itachi.
"Nie nepôjde,dnes už niečo má."...povedal pokojne ale odhodlane.
"Jasné,jasné!"..povedal s úškrnom Deidara a odyšiel k oknu vyhadzovať ďaľšie petardy.Keď sa jej aj ostatný predstavili a rozišli sa po celej triede,
sa Narumi otočila na Itachiho.
"Čo sa tak pozeráš?"...spýtal sa jej keď ho prebodávala pohľadom.
"Prečo si mu povedal,že už niečo mám?"...spýtala sa ho.
"A ty by si sním šla?"...spýtal sa jej na oplátku.
"Asi nie..ale neodbočuj od témy..tak??"
"Ja.....nóóóó dúfal som....že by si si vyrazila dnes niekam somnou."...povedal a odvrátil pohľad.Narumi sčervenala.
"Ja....no tak dobre...rada pôjdem."...povedala mu.Itachi sa na ňu pozrel.
"Tak fajn...takže po teba prídem tak okolo siedmej?"...spýtal sa.
"Hej hej a ty akože vieš kde bývam??"..spýtala sa ho pobavene Narumi.
"Ehmm...ja...nie...no tak ťa dnes vyprevadím domov a bude to."...povedal akoby to bol najlepší nápad na svete.
Ďaľšie hodiny ubehli ako voda.Narumi si rýchlo zbalila veci a spolu s Itachi sa vybrala domov.Cestou sa skvele bavily.
Asi o deať minút boli na mieste.
"Tak...ja sa tu stavím o siedmej dobre?"...spýtal sa Itachi.
"Jasné..povedala Narumi a dala mu bleskovu pusu na líce.Potom zmizla za dverami domu.Mamu ani nepozdravila a hneď bežala do izby
prehľadať šatník.Asi dve hodiny ho prehrabávala keď nakoniec vybrala nejaké tia vk´hodné kúsky oblečenia.
Vybkala si biely top a čiernu miniskukňu.Na to si navliekla čiernu mikinu nad pupok.Obzrela sa v zrkadle a usúdila,že vyzerá dobre.
Zvyšok času trávila česaním a maľovaním.
O siedmej zazvonil zvonček.
"Kto to len môže byť?"...mrmlala Narumina mama a šla ku dverám.
"To je pre mňa!"..vykríkla z izby Narumi a rozbehla sa dolu.Narumina mama otvorila.
"Dobrý deň..prišiel som po Narumi."...povedal slušne Itachi.Narumi dobehla ku dverám.Itachi na nej mohol oči nechať.
"Tak..p...pôjdeme?"...spýtal sa.
"Jasné!"...povedala Narumi a vybehla z domu.Obaja zmyzli za rohom.Narumina mama len zakrútila hlavou a zavrela dvere.
"Kam pôjdeme?"...spýtala sa Narumi.
"To je jedno...čo tak do parku?"...spýtal sa.Narumi prikývla.Prechádzali sa skoro tri hodiny.Stále sa mali o čom rozprávať.
"Ja by som už mala ísť,lebo mama bude mať strach."...povedala Narumi.
"Dobre,odprevadím ťa."...povedal Itachi a spolu šli k Naruminmu domu.Čoskoro už stáli pred ním.
"Tak...ahoj.!..povedala Narumi a chystala sa odkráčať.Itachi ju ale chytil za ruku a otočil ju k sebe.
"Ešte ti niečo dlžím."...povedal.
"A čo ako?"...spýtala sa Narumi.Itachi neodpovedal len sa k nej naklonil a vášnivo ju pobozkal.Narumi bola zaskočená,ale nebránila sa.
Po chvíli sa od nej odtrhol.Zadíval sa na jej šokovanú tvár.
"Čo sa deje?Nemal som to robiť?...spýtal sa trochu skľúčene.Narumi sa spamätala.
"Čo..ja...nie...ja...len..že...už od nášho prvého stretnutia som po tomto túžila."Itachi sa usmial a znova ju pobozkal.
Tentokrát mu bozky oplácala.Po chvíli sa od seba odlepili.
"Zajtra po teba prídem."...povedal.
"Okej...povedala Narumi.Ešte mu dala letmý bozk a zmyzla za dverami.Hneď si to namierila do izby ale mama ju zadržala.
"Nóó?"
"Čo nóóó?"...spýtala sa Narumi.
"Čo som ti ráno povedala?"...spýtala sa jej mama.Narumi len prevrátila očami.
"Jasné mami,áno mala si pravdu,naozaj je to celkom znasiteľné."..povedala.
"Len celkom?Veď som ťa videla ako sa vonku bozkávaš z nejakým calanom."....povedala s úsmevom mama.
"Ty špehúňka!"..skríkla naoko nahnevane Narumi.Vabehla do svojej izby,rýchlo sa prezliekla do pyžama,zaľahla do postele a tešila sa na
ďaľší deň,ktorý strávi s Itachim.
"Naozaj to tu bude super."...povedala si a potom zaspala.